Kostým krajín východu je rozmanitý, rovnako ako tradície početných národov obývajúcich rozľahlosť Ázie. V kostýme týchto národov však existuje mnoho spoločných čŕt, vrátane tých, ktoré sú spojené so spoločnou históriou a so spoločným náboženstvom - islamom.

Vplyv arabského kalifátu na módu

Tradičný kroj arabských krajín sa formoval v časoch arabského kalifátu, konkrétne v 7.-8. storočí. Tento čas sa považuje za rozkvet kalifátu, ktorého hranice sa v tom čase začínali v údolí rieky Indus a končili na pobreží Atlantického oceánu.

Arabský kalifát vydržal až do 13. storočia, ale zároveň zanechal významné kultúrne dedičstvo a ovplyvnil rozvoj národov všetkých území, ktoré boli jeho súčasťou. A to sú územia takých moderných krajín, ako sú Sýria, Palestína, Egypt, Sudán, Tunisko, Maroko, Španielsko, India, Turecko a samozrejme územie Arabského polostrova, kde sa začala história kalifátu.



V islame je zakázané zobrazovať osobu, preto je možné informácie o tradičnom arabskom kroji zbierať v literatúre, na obrázkoch obyvateľov moslimského východu, ktoré vytvorili Európania, a tiež vďaka tradičnému oblečeniu, ktoré národy východu nosia dodnes.

Jedným z takýchto prameňov o histórii arabského kostýmu môžu byť rozprávky „Tisíc a jedna noc“. Šeherezáda bola teda opísaná ako majiteľka ladného tábora, bielej hladkej tváre (bolo „ako mesiac štrnástej noci“), tmavých očí mandľového tvaru pod hustým a dlhým čiernym obočím. Verí sa, že to bol ideál ženskej krásy počas arabského kalifátu.



Pokiaľ ide o kostým, predstavitelia všetkých tried spoločnosti (od roľníka po kalifa) nosili vo svojom štýle rovnaké oblečenie, ktoré sa líšilo iba v kvalite látky a bohatosti dekoru.


V dávnych dobách pozostával mužský odev arabských kmeňov zo širokej a dlhej košele s rukávmi alebo bez nich. A tiež kryt, ktorý chránil hlavu nomádov pred páliacimi slnečnými lúčmi. Práve dlhá košeľa a závoj tvorili základ tradičného arabského kroja.



Takáto košeľa pozostávala z dvoch šitých panelov a bola nevyhnutne opásaná opaskom. Na vrch košele bol oblečený abbaský plášť - plášť z ovčej alebo ťavej vlny. Prehoz bol vyrobený zo štvoruholníkového kusu látky a k hlave bol pripevnený vrkočom.



V období vojen a rozširovania území kalifátu sa objavujú inovácie v odievaní, často požičanom od dobytých národov. Nohavice si teda požičali kočovné národy Ázie, ktoré sa stali nepostrádateľným prvkom arabského kroja. Harémové nohavice boli biele, ušité z bavlnených tkanín a dlhé po členky. V páse boli také nohavice pripevnené šnúrkou.



Muži si čoskoro cez biele tielko začnú obliecť župan (alebo haftan) - oblečenie s dlhými rukávmi zdobené v predlaktí vsadkami z kontrastnej látky s nápismi alebo vzormi. Taký kaftanový župan bol nevyhnutne opásaný. Prvé takéto oblečenie sa s najväčšou pravdepodobnosťou objavilo v časoch Perzie. Móda v stredoveku nosenie kaftanov príde do Európy práve z krajín arabského východu.



V chladnom období mohli muži nosiť aj vlnené oblečenie, ako napríklad kaftan s podšívkou - také oblečenie sa nazývalo jubba.Keď bola zima, nosil sa aj vlnený plášť, ktorý sa volal aba, abai alebo abaya. Takýto plášť mohli nosiť muži aj ženy.

Turban slúžil ako mužská pokrývka hlavy. A tiež keffiyeh - závoj alebo mužská šatka.


Tradičný ženský kroj krajín arabského východu bol veľmi podobný mužskému kroju. Hlavnou črtou ženského, ako aj mužského kostýmu moslimských krajín bola jednoduchosť a sloboda odievania, ako aj blízkosť celého tela.



Ženy tiež nosili tielka, kaftany a háremové nohavice zvané shalwar. Tieto nohavice boli stiahnuté v bokoch a zhromaždené v mnohých záhyboch.

Aj ženy mohli nosiť šaty. Napríklad v Emirátoch ženy nosili šaty ghandur - tradičné šaty zdobené výšivkami zo zlatých alebo farebných a strieborných nití. K takým šatám sa nosili aj nohavice, ktoré sa nazývali shirval - nohavice so záhybmi. Ďalším tradičným ženským oblečením je abaya. Abaya sú dlhé šaty z tmavej alebo čiernej látky. Ženy z východu nosia šaty ghandur a abaya dodnes.



Od dávnych čias nosili ženy v arabských krajinách na hlavách závoje. V čase arabského kalifátu, keď vychádzali na ulicu, ženy si zakrývali tváre isarom. Izar je deka, ktorej horný koniec bol natiahnutý cez zadnú časť hlavy a pripevnený šnúrkou na čele, zatiaľ čo zvyšok látky vpredu bol pripevnený sponou alebo držaný rukami a spadol cez chrbát a boky, takmer úplne pokrývajúce postavu.



Zároveň v rôznych častiach bývalého arabského kalifátu ženský závoj nakoniec získa lokálne vlastnosti a rôzne mená. Takže v krajinách Blízkeho východu sa závoj začne nazývať burka, pravdepodobne z perzského slova ferenje, čo znamená „diera“, „okenný list“. Takýto závoj úplne zakryl postavu a iba pre tvár zostalo akési „okno“ - okno vo forme hrubej sieťoviny.



V arabských krajinách (krajiny Arabského polostrova) sa stále najčastejšie hovorí o závoji hidžáb... V preklade z arabčiny toto slovo znamená závoj. Pod hidžábom najčastejšie rozumejú šatku, ktorá zakrýva hlavu a krk, pričom tvár zostáva otvorená. Spolu s hidžábom môžu ženy z Východu nosiť aj nikáb - zakrýva tvár a necháva otvorené iba oči.



Aj v moslimských krajinách môžu ženy nosiť závoj, ako napríklad čádor. Závoj úplne zakrýva ženu od hlavy po päty, ale tvár môže v niektorých prípadoch zostať otvorená. Samotné slovo závoj, rovnako ako závoj, má perzský pôvod. A v preklade z perzštiny to znamená stan.

Vplyv Perzie na islamskú módu

Perzia, podobne ako arabský kalifát, mala veľký vplyv na formovanie tradičného kroja krajín moslimského východu.



Práve z Perzie si Arabi požičiavali také prvky oblečenia ako závoj, burky, turban a kaftan.

Perzské kráľovstvo existovalo od 6. do 4. storočia pred naším letopočtom na území moderného Iránu.

Perský mužský kostým pozostával z kožených nohavíc a koženého kaftanu s opaskom. Kaftan a nohavice mohli byť tiež vyrobené z vlny. Súčasne, keď perzský kráľ Kýros dobyl Médiá, predstavil medzi svojimi dvoranmi módu nosenia mediánskeho odevu, čo ovplyvnilo aj formovanie arabského kroja. Stredný odev bol vyrobený z hodvábu alebo jemnej vlny, farbený na purpurovo a červeno. Bol dlhý a skladal sa z nohavíc, kaftanového rúcha a peleríny.



O ženskom kostýme Perzie nie je známe takmer nič, pretože na starovekých perzských reliéfoch, ktoré prežili dodnes, sa zachovali iba mužské obrázky - obrazy lovcov a bojovníkov. Peržanov však maľovali starovekí Gréci. Napríklad na ich vázach.Dá sa teda predpokladať, že v Perzii ženy nosili oblečenie z drahých tkanín, dlhé a široké, trochu pripomínajúce mužský oblek. Ale zároveň sa vyznačovali bohatosťou dekoru.



Ako ženská pokrývka hlavy slúžili rôzne prehozy. Zatiaľ čo muži nosili plstené čiapky a kožené čiapky.

Tradičný kroj krajín arabského východu teda absorboval prvky oblečenia mnohých národov - od národov starovekých médií a Perzie až po národy arabského kalifátu.